Kým nezačala, nevnímala, že jej chýba modlitba
Predtým sa moja mama modlievala asi len desaťminútovú rannú modlitbu a sama od seba by na tom ťažko niečo menila. Po tom, čo sa aj ona dozvedela o výzve Panny Márie z Medžugoria, skúšali sme sa spolu modliť aj tri ružence (ráno, na obed a večer), ale podarilo sa nám to len asi dvakrát, pretože toto naše spoločné úsilie pokladala za niečo príležitostné, niečo naviac, čomu predsa nikdy toľko času nevenovala a čo sama aj tak nedokáže. Všetky ostatné domáce práce jej boli v tej chvíli dôležitejšie, pretože sa dali počas dňa hravo zvládnuť. S výzvou k modlitbovému zápasu a s ňou spojenou požiadavkou hodinovej modlitbovej stráže a svätej hodiny nastala zmena. Najprv mala obavy, že nedokáže splniť to, k čomu sa zaviazala. Ale nakoniec sa predsa len odhodlala a s Božou pomocou začala. Vzala si hodinu od 7,00 – 8,00 hod. ráno. Videla som, ako veľmi jej prospelo vedomie zodpovednosti za konkrétny čas a aj to, že ostatní v jej okolí sa tiež zapojili. Skoro zistila, že jej strach, ako vyplní celú hodinu modlitbou, bol zbytočný. Stanovila si určitý poriadok a teraz sa jej stáva, že vyhradený čas aj prekročí. Nedávno mi povedala: „Hneď to zistím, keď vstanem neskôr a nezačnem deň modlitbou. Nič sa mi nedarí, nemám v sebe žiadny pokoj. Keď sa však pomodlím, s chuťou a radosťou robím potom všetko ostatné.“ Je zaujímavé, že skôr, ako s týmto poriadkom nezačala, nevnímala, že jej chýba modlitba. Až teraz sama na sebe poznala, aký veľký rozdiel je žiť s pevným základom v modlitbe alebo bez nej. Napriek tomu, že modlitbová stráž po desiatich dňoch v mesiaci končí, mamka sa svoju rannú hodinu modlí naďalej. Keď niekedy ráno musí niekam odísť, vstane radšej o hodinu skôr, ako by vynechala čas modlitby. Má bolestivú kĺbovú chorobu, ktorá ju natoľko zmáhala, že často strácala všetok záujem. Choroba trvá ďalej, ale teraz tvrdí, že sa cíti lepšie fyzicky i psychicky. Naozaj je vidieť, že má v sebe vnútorný pokoj, ktorý sa prenáša aj na nás. Ovocie modlitieb sa po určitej dobe prejavilo aj v sestrinej rodine. S ockom sa večer modlí svätú hodinu spoločne. Keď so sestrami prídeme domov, pridáme sa k nim. Modlíme sa a spievame a aj v nás sa tak naplňuje Božie slovo: „Kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18,20). Nedokážem si predstaviť lepšie využitý večer. Viem, že keby dnes za mojimi rodičmi prišiel ktokoľvek s teóriou, čo za neúnosné bremeno si to na seba zobrali, asi by sa jeho mylným predstavám veľmi divili.
študentka VŠ
