Dar odpustenia

Medzi mojich rodičov a jednu našu príbuznú sa prednedávnom vmiesil podivný duch hnevu a neporozumenia. Rodičov to veľmi bolelo, nechýbali ani slzy. Ešte v ten deň, keď som sa to dozvedel, sadli sme si s mamkou k modlitbe. Vo sv. hodinke sme spolu odpustili a požehnali príbuznej, aj keď sme už hnev nepociťovali. Bolo to krátke, pár slov, pár prosieb za príbuznú. Zrazu zvoní telefón. Volala ona. (Bolo to asi len 5 sekúnd po tom, čo sme vyslovili AMEN za našimi modlitbami.) Ozvala sa ohľadom všednej záležitosti, no s ospravedlňujúcim tónom hlasu. Porozumeli sme si. Boh zasiahol. Pán nám týmto ukázal, že On vždy koná. Často dáva poznať svoje skutky hneď, aby sme sa posilnili vo viere, aby sme mu verili aj vtedy, keď svoje skutky na čas nášmu sluchu, zraku či rozumu skrýva.

Stanislav