Nehanbi sa vydávať svedectvo o našom Pánovi…

2 Tim 1,8

Spolužiačka mi navrhla, že sa s ňou môžem zviesť. Čakalo nás asi 100 km. Keď sme prišli do oblasti Dargovský priesmyk, auto jednoducho zastalo a na naše “oživovanie” nereagovalo. Ocitli sme sa uprostred lesov samé, a už bola takmer tma. Vtedy si Jarka, ktorá je neveriaca, na niečo spomenula a akoby sama pre seba povedala: ”Čo by na mojom mieste robila Kristýna?”(-spolužiačka, ktorá často hovorila o P. Ježišovi. Nám sa v tom čase zdala fanatická.) A vtedy Jarka polohlasne vyslovila neočakávané slová: ”Pane, pomôž!” Vzápätí siahla na kľúč a auto hneď naštartovalo(!!!). To bola pre mňa lekcia! Myslela som si, že som kresťanka, ale keď sme boli v tej tiesni, ani mi neprišlo na um hľadať pomoc u Pána. A čo sa týka Kristýna, vždy predtým som jej hovorila, že netreba o svojej viere tak hlasno a často hovoriť, to ľudí odpudzuje. A teraz ma Pán presvedčil, aké potrebné je svedčiť o Ňom slovom i životom. Vďaka svedectvu Kristýny, mohla mať neveriaca Jarka svoju prvú skúsenosť s tým, že Pán Ježiš je živý Boh.

Miriam 19 r., študentka z Prešova