Denne aspoň jedno malé sebazaprenie z lásky!
Kedysi som si myslela: „Jedno sebazaprenie na deň, to vôbec nie je problém.“ Ale keď som si začala každý večer dávať túto kontrolnú otázku – „dala som Pánu Ježišovi jedno malé sebazaprenie z lásky?“, – zistila som, že to v podstate vôbec nerobím. Sama by som neverila, keby mi to niekto povedal, keby mi povedali, že som taký „bezbožník“, ktorý za celý deň nedá Pánu Ježišovi ani jedno sebazaprenie z lásky, neverila by som.
Keď potom prišiel nejaký problém alebo bolesť, alebo sa mi zdalo, že niet východiska z nejakej „neriešiteľnej situácie“, robila som pokánie z toho, že s Ježišom a s Jeho láskou nepočítam. Že si v podstate žijem sama, že sa Naň neobravciam a už vôbec nie, že by som robila malé skutky, či sebazaprenia z lásky k Nemu. Bolo to po 15 rokoch od môjho obrátenia a nasledovania P. Ježiša naozaj šokujúce zistenie.
„Pane, ja som v podstate vždy súhlasila s tým, že pokánie je základ vzťahu k Tebe, ale normálne som to nerobila. Nežila! Bola som ten hlúpy staviteľ, o ktorom Pán Ježiš hovorí, že si postavil dom na piesku – počúval Božie slovo, ale nevykonával ho.“
Potom prišla malá každodenná situácia: Nerobila som svoje povinnosti, ale to, čo sa mi páčilo, čo ma bavilo. A povinnosti sa nakopili tak, že som potom nič nestihala a bola i unavená, lebo som si včas neoddýchla. Začala som šomrať. A tu som sa zastavila: „Odpusť, Pane, ja som si sama na vine, nerobila som, čo som robiť mala a teraz nariekam. Ja som si žila pre svoje potešenie a ani ma nenapadlo, že by som mala slúžiť Tebe a Teba sa pýtať – čo chceš, aby som dnes robila?“ Žiť pre Pána Ježiša a nie pre seba je skutočným šťastím a pokánie je vždy východisko z každej situácie!!!
Pavla, 36 rokov
