Pán zmenil naraz dve srdcia
Dlho som nemohla uveriť tomu, že Pán počuje moju modlitbu, ba dokonca, že ju môže aj vypočuť. A tak môj Pán zrežíroval situáciu, prostredníctvom ktorej mi pomaličky začal otvárať srdce avlial doň živú vieru.
Moja babička nikdy nepatrila k hlboko veriacim ľuďom, ktorých život by bol príkladom. Babička bola typ večne nespokojnej, podozrievavej a podráždenej starenky. Stav jej duše sa verne odzrkadľoval na výraze jej tváre. Jej pohľad plný nenávisti a zloby nám vnášal do sŕdc smútok. Dlhé roky nebola zmierená s Pánom. Aj keď sme zavolali domov kňaza, spoveď stále odmietala.
Ak v srdci nepanuje Pán Boh, tak v ňom panuje niekto iný. Človek plný nepokoja a zloby dokáže rozbúriť hladinu harmónie v celej rodine. Veľmi často to škrípalo aj u nás. Len s nadľudským úsilím a vďaka neobmedzenej trpezlivosti mojej mamky to akosi šlo. Mamka sa na svoju svokru nikdy nesťažovala. S hlbokou odovzdanosťou Pánovi prijala svoj kríž a usmerňovala ešte aj nás, aby sme len mlčali a všetko trpezlivo znášali. Musím úprimne priznať, že mne sa to darilo najmenej. Veľmi ťažko som vedela prijať krivdu, klamstvo a nespravodlivosť. Stále sa mi vynárala otázka: PREČO?
Situácia sa stále vyhrocovala. Bolo to presne pred Vianocami, keď som jedného dňa prišla z práce domov a pri rozhovore mi mama povedala tieto slová: „Ty si ani len nevieš predstaviť, čo ja zažívam pri našej babičke…“ V očiach mala slzy. Na to, že mamka sa nikdy nesťažovala, tieto slová čosi znamenali. Boli plné bezradnosti a bolo v nich cítiť, že už ďalej nevládze. V tejto chvíli mi bolo mamky veľmi ľúto, no riešenie tejto situácie nebolo v našej moci. A tak sa mi z najhlbšieho vnútra môjho srdca vydrala prosba, či modlitba zároveň: Tu nám už nepomôže nikto len Pán Boh. O pár dní začíname modlitbový zápas, obrátime sa na Pána, aby zasiahol do tejto situácie. Začali sme sa modliť spolu s našou modlitbovou skupinou. A Pán zasiahol. Do Vianoc chýbalo už iba pár dní. Keď sme sa doma rozprávali o spovedi, babička nejavila záujem, ale nekládla ani odpor, na aký sme boli zvyknutí. Zavolali sme nášho kňaza, cez ktorého mocne pôsobil Duch Svätý a babička sa predsa len vyspovedala!
U nás doma nastala veľká zmena. Pre mňa to bol zázrak. Naša babička sa úplne zmenila! Prestala zloba, nenávisť, napätie, a do našej rodiny sa vniesla láska. Nikdy nezabudnem na výraz jej tváre. Pokoj a láskavosť skrášľovali babkinu tvár, čo bolo verným odrazom jaj pokoja v srdci a zmierenia s Bohom. Chcela, aby sme boli stále pri nej, naše mená vyslovovala s veľkou láskou, čo sa nikdy nestávalo. Z každého jej slova či gesta bolo cítiť Božiu milosť, ktorej sa otvorila. Stratila záujem o hmotné veci, ktoré si počas celého života až úzkostlivo strážila a zamykala. Cítila potrebu stále sa modliť a veľmi často sa prežehnávala. Akoby cítila, že sa už blíži odchod do večnosti. Jej fyzické zdravie sa stále zhoršovalo. Nastala bezvládnosť, vysoké teploty až zlyhanie srdca. Naša babička na jar zomrela. V našich srdciach však nikdy nezomrú chvíle trojmesačného spolužitia s našou premenenou babičkou. Boli to chvíle náročné (kvôli jej zdravotnému stavu), ale hlavne plné radosti a hlbokej vďačnosti Pánovi za jeho milosť.
Toto všetko, čo sa udialo okolo našej babičky, bolo pre mňa veľkou školou v duchovnom živote. Pán mocne zasiahol svojou milosťou a naraz zmenil dve srdcia. Babičkino a moje. Ukázal mi silu modlitby. Aj mojej. Poučil ma, že nemusím prednášať dlhé modlitby, ale že niekedy stačí aj kostrbatá modlitba vyjadrená pár slovami, ale prýštiacia z hĺbky srdca. Naučil ma, že ak sa spolieham na Neho, On stále všetko vyrieši. Mnohokrát nerieši naše problémy len preto, že sa mu tam stále motáme, že my to vieme lepšie. Pán mi odpovedal aj na moju otázku – PREČO? Dal nám kríž, aby sme sa mohli doma na ňom všetci posväcovať a najmä ja. Ukázal mi, že veľký význam má trpezlivosť a odovzdanosť do Božích rúk. Vo svojom srdci si čoraz viac uvedomujem hlbokú závislosť vo všetkom na Bohu.
Preto ďakujem Pánovi a chválim Jeho meno za to, že vo svojej veľkej múdrosti a láske k nám, úbohým, nás učí práve cez kríž a utrpenie, ako máme žiť, aby sa na nás napĺňal Boží plán.
