ODPUSTILI SME A RAKOVINA „ZMIZLA“
Cestovali sme autobusom do susedného mesta. Pristúpila jedna pani, ktorá prežívala veľkú bolesť, plakala. Prihovorili sme sa k nej. Rozpovedala nám o svojom synovi, že mu zistili rakovinu a asi mu zostáva pár dní života. Má rodinu, deti. Vedeli sme, že v jej bolesti jej vlastnou silou nepôžeme. V duchu sme vzývali Ježišovo meno. Pán Ježiš je jediný, kto jej môže dať silu, niesť tento kríž a ktorý môže i uzdraviť jej syna. Potom sme jej krátko povedali, že je potrebné všetkým odpustiť, prijať Pána Ježiša do svojho srdca, že On je lekár duše i tela. Dali sme jej modlitbu „vo vážnej potrebe“, ktorá bola uverejnená na internete a povedali jejm aby sa ju s vierou modlili. Viac sme o nej nevedeli. Asi po pol roku sme cestovali, tentoraz vlakom. Tu k nám podišla táto pani a prihovorila sa nám: „To som ja, možno si na mňa spomínate, ako ste mi v autobuse dali modlitbu. Urobila som všetko, ako ste mi povedali. Odpustila a modlila sa túto modlitbu. A Boh učinil zázrak. Rakovina doslova zmizla. Ďakujem vám i Bohu, za jeho veľkú lásku.“
sestra Alžbeta
