Uverila SOM v TOHO, ktorý MA nenechal v tej najťažšej chvíli

Saša bola neveriaca. Veľmi nadaná. Študovala na univerzite, tancovala v súbore. Keďže sa jej tanec daril, prerušila školu, aby mohla tancovať „na plný úväzok“. Bola na ceste ku kariére, šťastiu, lámala rekordy. Keď tu jedného dňa pocítila špinu nečistých vzťahov, bez čoho sa ďalej za keriérou nejde a musela sa rozhodnúť: buď vstúpi do tej špinavej hry a „pôjde hore“, alebo úplne odíde a skončí s tancovaním. Stratila zmysel života. V deň, keď si to uvedomila, šla totálne zdeptaná, zronená a sklamaná ulicou. Keď sa zastavila pred cestou, akési vnútorné nutkanie ju hnalo: „Skonč s tým, vojdi na cestu pod auto, zabi sa, nemá to cenu!“ A tu zrazu si v tej chvíli uvedomila: Táto bezodná samota nemôže byť „všetko“. Musí byť Boh, ináč to všetko skutočne nemá cenu! Musí byť a … asi ma miluje, hľadá, vraveli, že za mňa zomrel. Nemohla tomu uveriť, že by mohla existovať tak veľká láska. A vtedy sa rozhodla. Ak Boh existuje, musí ho nájsť, spoznať. Chce túto lásku spoznať. Odišla zo špinavej spoločnosti, zo súboru, prestala tancovať, začala hľadať Boha. Mnohým svedčila: „Uverila som v TOHO, ktorý ma nenechal v tej najťažšej chvíli!“

Saša, 34r.