Zapri sa

Som študent a mám stráž od 23⁰⁰ do 24⁰⁰. Keď mám modlitbovú stráž, tak sa po svätej hodine ešte učím do 23 hodiny a potom sa idem modliť. Musím priznať, že keď študujem, tak som čulý hoci aj do polnoci. Ale keď sa začnem modliť, skoro pravidelne prichádza únava a chce sa mi spať. Zistil som, že najdôležitejšie je správne začať. Vyžaduje si to radikálnosť a k tomu pomôže, keď si uvedomím svoje hriechy alebo problémy. Môže to byť konkrétny problém, za ktorý sa chcem modliť. Samozrejme si uvedomím Božiu prítomnosť, že Boh ma teraz vidí. Modlím sa tak, že 15 minút mám zdvihnuté ruky a kľačím. Potom 5 minút čítam Písmo. Potom si znovu kľaknem a 15 minút sa modlím so zdvihnutými rukami. Po 5 minútovom čítaní Písma sa postavím s modlím sa so zdvihnutými rukami. Zistil som, že postoj ma udržiava v bdelosti. Na začiatku modlitby si opakujem iba jeden pokyn: „Zapri sa!“ To mi veľmi pomáha prekonať lenivosť a neochotu. Zdá sa mi, akoby som bol vo väzení svojich problémov. Keď štartuje raketa, potrebuje vynaložiť najväčšiu energiu na odlepenie sa od zeme. No len čo prekoná zemskú príťažlivosť, už letí sama, je slobodná. Tak mi to pripadá aj s modlitbou. Pokiaľ sebazaprením neprekonám svoju lenivosť a neochotu, modlitba nestojí za veľa. Ale keď sa zapriem hneď na začiatku, vždy je z toho veľký úžitok. Túto inšpiráciu som získal práve pri modlitbovom zápase.

(študent VŠ)