Prítomný okamih
Volám sa Milica a chcela by som sa s vami podeliť o to, ako nás Pán v spoločenstve vyučoval modlitbe. Pomohli nám k tomu určité rady, napr.: vonkajšie pomôcky z časopisu Modlitbový Zápas – držanie rúk do tvaru kríža, alebo mať ich hore nad hlavou, tiché úpenie z hlbín duše a zároveň vzývanie mena Ježiš s uvedomením si jeho moci. Najprv sme tomu nevenovali pozornosť. Nikto sa tak nechcel modliť. Boli sme leniví a zvyknutí na pohodlie a svoje modlitbičky. Až keď to niektorí skúsili a spoznali ovocie, ktoré im po prinieslo, dali sme sa na to viacerí. Je možno prežiť prítomný okamih i bez toho vonkajšieho zaprenia sa, ale bolo by to akési bez základov. Prítomný okamih je spojený s tými najzákladnejšími pravdami evanjelia o vlastnej smrti, súde, moci Kristovej krvi, ktorá očisťuje od každého hriechu, s úplnou odovzdanosťou sa Bohu skrze Ježiša. To všetko môžeme zažiť v krátkej chvíli. Je to jednoducho milovanie Boha celým srdcom, celou dušou, zo všetkých síl. Človek neupadá do žiadnej extázy, ale je pri plnom vedomí, v sústredenosti a tichej odovzdanosti, dôvere a láske. Je to zároveň intenzívna snaha zo strany človeka, ale zároveň je tu aj milosť Božia, ktorá dopomáha k tomuto okamihu. Vieme, že tu človek dlho nevydrží, ani nevie ako a stačí nejaká, zdanlivo užitočná myšlienka, ktorá nenápadne odvedie pozornosť od Božej prítomnosti. Naučili sme sa, že tu je potrebné kľudne sa vrátiť pred Ježišovu tvár, uvedomiť, že On ma vidí. Rušiace myšlienky sú často dobré, preto si ich môžeme rýchlo zapísať. V modlitbe k nám aj cez ne môže prehovárať Pán. Často sú inšpirované Bohom, ale často sú to tiež iba bubliny, ktoré spľasnú. Teda tých asi 15 minút treba bojovať o prežitie Božej prítomnosti. Mnoho krát je úspechom, keď sa nám to podarí aspoň na minútu. Rozjímame o základných pravdách viery, ktoré boli uvedené v Spravodaji MZ – Ježiš je môj Spasiteľ, Ježiš je môj Pán, Ježiš mi dáva Matku skrze svoj testament z kríža… Zdieľaním sa na svedectve po tejto modlitbe sme prišli na jednoduché zásady, ktoré nám pomáhajú. Niekedy stačí prežívať iba jedno slovo: TY – JEŽIŠU! a cele sa odovzdať Jemu, problémy odložiť a uprednostňovať tu, teraz a pred všetkým Ježiša. Nič, nič, nič iba Ježiš! Nič nie som, nič nemám, nič nechcem iba teba Ježišu! Pohľad z mojich očí do Kristových očí. Aké je to jednoduché! Ale niečo to vždy stojí! Musíme odložiť svoju lenivosť, otvoriť sa Mu, cele sa Mu odovzdať, aj s hriechom, aj s bolesťou. To nie je pozeranie na nejakého ľahostajného človeka, či dokonca mne podriadeného. Stojím predsa pred mojim Bohom a to v pravde a pokore!
(Milica zo spoločenstvom MZ)
