ROB POKÁNIE
S jednou sestrou zo spoločenstva nám zašlo neporozumenie. Bola som práve u nej na návšteve. Boží nepriateľ nás oklamal a došli sme až tak ďaleko, že o mne nahovorila rôzne strašné veci a skončila vyhlásením: ,,Vôbec nemusíš ku mne chodiť!“ Odišla som a cestou plakala. Vtedy som stretla inú sestru zo spoločenstva, a keď počula, čo sa stalo, povedala mi: ,,Mne si vždy vedela poradiť: ‚Rob pokánie! Či si v tejto veci vinná či nie – rob pokánie! Daj priestor Ježišovi!‘“ Vôbec sa mi do toho nechcelo. Odkladala som to. Už bola piata večer a o šiestej máme ,,stretko“. Vzala som do ruky svoju modlitbovú knižku a otvorila ju – je tam modlitba do takýchto situácii. Začína slovami: ,,Odpusť brat (sestra), že som sa nad tebou vyvyšovala…“ Tak som si konečne kľakla a snažila sa vžiť do situácie sestry, s ktorou sme sa pohádali. A začalo prichádzať svetlo: «nemala si povedať to a to slovo, a vôbec – niektoré veci bolo treba premlčať a v duchu vzývať meno Ježiš». A potom som už mala silu odprosiť Pána Ježiša za moju pýchu a všetky chyby, ktoré som urobila. Potom som ešte sestre odpustila a spokojne šla na stretko. Bola som tam medzi prvými. Len čo prišla tá sestra, už od dverí volala: ,,A Tánička už prišla? Jój, ľudia, čo som ja dnes narobila?!“A začala plakať a pred všetkými ma prosiť o odpustenie. I ja som ju odprosila a Pán Ježiš obnovil náš vzťah – znovu bol uprostred On. Vďaka Ti, Pane!
Tatiana
