JEŽIŠU, SPOMEŇ SI NA MŇA!
Keď som sa obrátila, začala som postiť v stredu a piatok. V pôste ma však častejšie bolieva hlava a trápia nevoľnosti. V jednu stredu mi bolo zle už od rána. Nepomohla ani ľahká večera, naopak – zhoršovalo sa to. Chystala som sa na svoju modlitbovú stráž o 22.00 hod., ale prišlo pokušenie: „Tak veľmi ti je zle… Choď si dnes odpočinúť, veď máš na to dôvod.” Chvíľu som váhala, ale potom som si uvedomila vážnosť problému, za ktorý sa naše spoločenstvo modlí. Vzala som si lavórik pre prípad, že by som vracala a zavrela sa do svojej „komôrky”. Otvorila som brožúrku s kontemplatívnou modlitbou a spočiatku sediac na pätách, lebo som nevládala, začala som opakovať: „Za svoje hriechy som odsúdená na trest smrti…Ježišu, spomeň si na mňa!” Asi po 2 minútach mi naraz došlo: Ja si zaslúžim za svoje hriechy peklo. Čo sú oproti tomu tieto bolesti?! A sebaľútosť, ktorá doteraz sedela v mojom srdci, naraz utiekla a v hlave sa mi začalo postupne vyjasňovať. Po 15 minútach modlitby som už mohla kľačať i stáť – bolo mi výrazne lepšie – bez tabletky…Počas nevoľností ma povzbudzujú slová žalmu 41:„Obetu si si neprial, ale dal si mi telo.”Verím, že hoci je môj pôst spojený s problémami, je Bohu milý a mne užitočný. V pôstne dni som otvorenejšia a vnímavejšia na Božie slovo.
Jana
