ZACHRÁNENÁ PRED VEŠTICOU
Manžel odo mňa odišiel už dávno. Raz však sprevádzal svoju príbuznú k veštici, a tak sa rozhodol vziať so sebou i našu dcéru. Nechcela som, ale začal sa vysmievať z modlitby a vzniklo také napätie, že som to nezvládla a dieťa mu dala. Keď odišiel, uvedomila som si svoju chybu, hneď som si kľakla a zo srdca volala k Bohu, aby ochránil dcéru pred vplyvom veštice. O pár hodín bola šťastne doma. Cestou totiž havarovali – manžel mal zlomené rebrá, ale dcére sa vôbec nič nestalo, pretože bola na zadnom sedadle zamotaná do paplóna. Neskôr pri jednej príležitosti mi povedal: ,,Už som mohol byť na druhom svete. Žijem len vďaka tvojim modlitbám.“ A odvtedy sa z modlitby nikdy nevysmieval.
M.
