„PANE, K MOJIM ÚSTAM POSTAV STRÁŽ“
Keď som v sobotu opravoval auto v garáži, prišla za mnou manželka a vyjadrila svoju nespokojnosť. Mal som „sto chutí“ jej niečo na to odpovedať, ale v tej chvíli som si spomenul, že poslednom čase som to tak viackrát urobil a dopadlo to zle.
Veľmi som chcel, aby to tak nebolo znovu. V duchu som sa obrátil na Pána Ježiša a krátkym pohľadom viery Ho poprosil o pomoc, pretože som vnímal, že prichádzam k hranici, kde sa už neviem zdržať a poviem manželke nejakú nepríjemnosť. V tej chvíli mi prišiel na myseľ verš so žalmu: „Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí.“ (Ž 141) Vravel som to potichu Pánovi, ale manželka medzitým prišla blízko ku mne, takže to začula. Prijala to ale pekne, napätie sa rozplynulo a nakoniec sme sa obaja zasmiali.
O niekoľko dní neskôr som v kuchyni musel niečo opraviť. Nedarilo sa mi, bol som nespokojný a šomral som. Manželka chystala večeru a videl som, ako sa nadýchla, že mi niečo povie. Potom vydýchla a ticho povedala slová: „Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí.“
Večer, sme pri spoločnej modlitbe poďakovali Pánovi, že nás už 2-krát ochránil od zbytočnej hádky. Za Božím slovom je skutočne moc Ducha Svätého – On dáva silu tam, kde my sme slabí.
Marek
