DVERE ZO SMETISKA
Môj brat raz uvidel na ulici staré dvere, ktoré niekto vyhodil. Navrhol ich priniesť domov. Krátko sme sa za to pomodlili a večer sme ich šli vziať.
Najprv som si myslel, že je to niekde blízko, ale po ceste sa ukázalo, že to miesto je vzdialené asi 2 km. Moja porušená prirodzenosť – starý človek, ako ju nazýva Písmo sväté, sa začal „búriť“ a prejavovať svoju nespokojnosť, že vracať sa s dverami bude ťažké. Utešoval som sa myšlienkou, že ich možno už niekto vzal, ale moje prianie sa nesplnilo.
Keď sme dvere pripevnili k vozíku, ukázalo sa, že vozík budeme musieť tlačiť pred sebou, čo bolo dosť nepohodlné. A to sa znovu nepáčilo môjmu „starému človeku“. Pomyslel som si, že zajtra ma bude bolieť chrbát (chvála Bohu, nebolel ma). Prakticky celou cestou späť som sa búril a šomral, hoci som vedel, že to nie je správne. Zobliekol som si vetrovku, hoci som mohol prechladnúť, a ako osol som tvrdohlavo tlačil vozík domov.
Asi 300 m pred domom som začal analyzovať svoje správanie sa. Spomenul som si, ako som v to ráno prosil Boha o vedenie Svätým Duchom, o pokoru, o duchovnú očistu skrze pokorenia….. a tu vidím, že sa znovu búrim a nariekam.
Začal som robiť pokánie a odprosoval som Pána Ježiša za tieto hriechy aj za sebaľútosť. Potom som Mu ďakoval, že znovu dopustil pokorenie na moje očistenie a na tejto situácii mi ukázal ako „prijímam“ Božiu vôľu a ako Ho „poslúcham“. Povedal som Pánovi: „Ďakujem Ti, že mi ukazuješ moje hriechy a učíš ma dôverovať Ti. Ďakujem Ti za všetko, dokonca aj za to, ak by sme zajtra našli iné dvere 100 m od nášho domu. Ja toto Tvoje vyučovanie prijímam. Ďakujem Ti za túto skúšku, ktorou ma pripravuješ na väčšiu.“
Pán mi dal milosť, že keď sme pritiahli dvere domov, pokoril som sa i pred bratom a vyznal som svoj hriech.
Človek si často myslí, že obstojí vo veľkej skúške či pokušení, lebo sa spolieha na svoju silu či skúsenosť, ale mýli sa. Božie Slovo nás nabáda: ‚Buď verný v malom, aby si obstál vo veľkom!’ Pán nás často učí a očisťuje skrze malé a jednoduché veci.
Ivan
