ŠLO O VIAC AKO LEN O ŠLABIKÁR
Pracujem ako učiteľka na 1. stupni ZŠ. Kolegyňa učí tento rok prvákov. Existujú rôzne koncepcie, ako deti naučiť čítať a k tomu sú príslušné šlabikáre. Závisí to od školy, ktoré kúpi a učiteľom nezostáva nič iné, ako podľa nich učiť. Kolegyni tento rok pripadol šlabikár s podivnou postavičkou „mimozemšťana Kuka“, ktorý bol na každej strane učebnice. Ak neboli v centre pozornosti jeho potreby (napr. „obleč Kuka“, „pomôž Kukovi“…) tak aspoň pózoval pri písmenku, ktoré sa deti mali naučiť. A prvé slovo, ktoré sa prváčikovia mali naučiť písať nebolo „mama“ ale „Kuko“. V detstve sa formujú v človeku hodnoty často na celý život. Prečo by sa dieťa malo zaoberať nejakým mimozemšťanom, ktorý neexistuje, a tým vlastne aj témou, ktorá zvlášť v dnešnej dobe uvádza človeka do oblasti New Age a okultizmu?! Naopak, v dieťati treba vypestovať zdravé vzťahy k rodičom, súrodencom… ľuďom vôbec a pod. a preto koncepcia učebníc zvlášť na 1. stupni ZŠ by tomu mala pomáhať.
Kolegyňa je veriaca. Rozhodla sa, že tento šlabikár odmietne. Modlila sa za to, potom šla k riaditeľovi a odvážne mu povedala svoj názor. Mohlo to skončiť všelijako… Ale čo sa stalo? To, čo som vôbec nepredpokladala – riaditeľ jej dovolil učiť podľa inej koncepcie s podmienkou, že si šlabikáre zoženie sama.
Kolegyňa hľadala a na sklade našla iné šlabikáre.Chýbalo jej však ešte 10 kníh. Presne také našla v skrini iná kolegyňa… takže ich bolo nakoniec presne toľko, koľko potrebovala.
Martina
