NAJKRAJŠÍ DARČEK

V posledných rokoch som prežívala Vianoce stále horšie a horšie. Deti odrástli a tieto sviatky sa zmenili na sviatky o tom, či bude dosť jedla, koláčov, či bude dosť darčekov, či bude všetko upratané a pod. Obzvlášť Štedrý deň bol pre mňa vždy dňom stresu a napätia. Z roka na rok to bolo horšie, až som si vlani pred sviatkami uvedomila, že ďalšie takéto Vianoce nechcem. Ale ako na to? A vtom som si uvedomila, že ja som sa vlastne za to nikdy nemodlila. Že ja sama môžem za to, ako tie sviatky vyzerajú. Padla som na kolená a povedala som Pánovi Ježišovi, nech sú tieto vianočné sviatky o Ňom a nie o nás. Nech sú iné ako všetky tie predchádzajúce. Dala som Mu do rúk všetko, čo s Vianocami súvisí a tiež som Ho odprosila, že sme už mnoho rokov v našej – kresťanskej – rodine o Neho nestáli, že sme zabudli na podstatu Vianoc.

A aká bola odpoveď Pána na moju prosbu? Celé sviatky sme mali v srdciach nevídaný pokoj. Dokonca aj koláče, varenie či upratovanie boli akosi podriadené niečomu väčšiemu. Nejak tieto veci zrazu neboli prioritou. Vzťahy, každoročne napäté, boli prirodzene srdečné, celý čas medzi všetkými vládol pokoj. A najväčším potešením bolo pre mňa to, že v noci sme sa stretli viacerí z nášho modlitbového spoločenstva a spravili sme si adoráciu pri jasličkách. To bolo niečo nádherné a obohacujúce, niečo, po čom som dávno v skrytosti túžila. O to som Pána Ježiša ani neprosila. On mi to dal ako najkrajší darček k Vianociam.

Eva