KTO NIKDY NESKLAME?
V našom meste máme kaplnku, kde sa raz za týždeň stretávame na spoločných modlitbách.
Raz – bolo to krátko pred Vianocami, keď som cestovala mestskou dopravou na toto stretnutie nášho spoločenstva, si ku mne prisadol mladý muž, ktorý neustále nadával. Nevedela som, či na to mám reagovať, preto som začala vzývať meno „Ježiš“ – naprv potichu a potom aj nahlas. Vnímala som, že mám toho mladého muža poprosiť, aby prestal nadávať, pretože tým zvoláva démonov a že koho voláme, ten potom prichádza.
Mladík sa najprv trochu zarazil a prehodil poznámku: „To som si sadol vedľa nejakej pobožnej…“ Chvíľu bolo ticho, ale o chvíľu sa ozval: „Aj ja som bol kedysi veriaci, ale potom som sa na mnohých veciach pohoršil, a odvtedy som prestal chodiť do kostola.“ Povedala som mu: „Aj mňa mnohé veci pohoršili. Ľudia sú slabí, hriešni… ale spoznala som Pána Ježiša. Zistila som, že som tiež hriešnik a že potrebujem Spasiteľa. Jemu verím a On mi pomáha vo všetkých ťažkostiach. Kiežby ste Ho spoznali aj vy – ON VÁS NIKDY NESKLAME.“
Neviem, čo je teraz s tým mladým mužom, rozišli sme sa priateľsky. Čo som mohla urobiť, som urobila – vydala som mu svedectvo a potom sme sa v spoločenstve za neho modlili. Kdesi som čítala, že „keby sa Boží Syn aj tisíckrát narodil na zemi, ale nenarodil by sa v našich srdciach, tak je to pre nás zbytočné.“ Preto sa modlím, aby tie slová, ktoré som mohla s vierou zasiať do jeho srdca, priniesli v svojom čase úrodu, a aby sa Pán Ježiš narodil aj v jeho srdci.
Mária, 60 rokov
