TY SI MOJA MAMA!
Žila som v duchu tohto sveta, hoci som sa pokladala za kresťanku. Ráno a večer som sa pomodlila „Otče náš“ a „Zdravas“ a v nedeľu som si „odfajfkla“, že som bola na sv. omši. Myslela som si, že svätý život je len pre kňazov, rehoľníkov a ja sa už nejak do toho neba dostanem.
Ale Boh, ktorý nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil (por. Ez 33, 11) ma nenechal bežať širokou cestou do záhuby a preto prišlo utrpenie. Moje problémy so štítnou žľazou prerástli do rakovinového nádoru. Boli to vlastne 3 nádory. Operáciu som odkladala, pretože nám stále chýbali peniaze.
Už 12 rokov chodíme s manželom za zárobkom do Švédska, ale operácia sa prekladala, pretože raz bolo potrebné jedno, potom niečo iné… A ja som postupne došla až do takého stavu: hrdlo – hrubé, ja – chudá, zadýchavala som sa a lieky mi už nepomáhali.
Keď som bola malá, opustila nás mama. Bolo nám ťažko. Otec pil a doma sme zostali 3 dievčatá. Hoci sme bývali na dedine, nikoho nezaujímalo, ako žijeme. Ja som bola vtedy v 5. ročníku, staršia sestra v šiestom a najmladšia v 1.triede. Nemali sme ani predstavu ako „hospodáriť“. Spomínam si, ako sme na zimu dali zemiaky do pivnice, ale nezavreli sme okná, a tak nám všetky zemiaky zmrzli. A my sme ich potom také varili a jedli. Boli to ťažké časy. I v dome na stole zamŕzala voda. Cítila som sa zle, plakala som a túžila za mamou, nech už bola aká bola, predsa to len bola moja mama. Nech jej Boh všetko odpustí! Vtedy som si kľakla pred obrazom Panny Márie a s plačom som povedala: „Matka Božia, Ty si moja Mama!“ A Panna Mária sa o mňa postarala ako dobrá mama.
Týždeň pred odchodom zo Švédska domov mi v hlave vírila jedna myšlienka: „Je potrebné, aby si si urobila púť s ružencom v rukách a poďakovala Panne Márii za všetky milosti, ktoré ti v živote vyprosila.“ Keď sme sa vrátili domov, manžel hovorí: „Ideme do Ľ. Na operáciu!“ Odpovedala som: „Najskôr pôjdeme poďakovať za všetko našej Nebeskej Matke!“ A tak sme šli. Celú cestu na odpustové miesto i späť sme sa modlili. Boh sa ma tam mocne dotkol – uvedomila som si, ako som sa k Nemu celý život správala – ako som šomrala, vyčítala prečo to a to nie je tak a tak, a mnoho iných hriechov, ktoré som dovtedy nevnímala alebo si ich ospravedlňovala. Úprimne som sa za to všetko kajala. Modlila som sa na kolenách, aj keď som mala pocit, akoby boli porezané nožom. Potom som pocítila uľahčenie – niečo sa so mnou stalo.
Po tej púti som zašla do lekárne dokúpiť si lieky a vtedy mi veľmi silno prišla na um myšlienka: „Veď ty ich už nepotrebuješ!“ Akože nepotrebujem? Veď som chorá! – pomyslela som si a kúpila ich ako vždy predtým. Ale naozaj som ich už viac nepotrebovala. Zostali ležať na poličke 3 mesiace. Potom som ich vyhodila. Boh ma uzdravil na orodovanie Panny Márie.
Po tejto udalosti sa mi narodili ešte 2 deti – chlapček a dievčatko. Dcérka sa narodila na sviatok Panny Márie, preto som jej dala meno Mária. Chválim Pána za všetko.
L.
