PRIJAL SV. PÍSMO
Môj strýko je dobrák. Dá sa s ním hovoriť o všetkom možnom, len o jednom nie – o Bohu. V tom sú jeho názory sformované televízorom, rôznymi pohoršeniami a zlým príkladom niektorých veriacich, s ktorými sa stretol.
Modlil som sa za neho. Každý môj pokus vydať mu svedectvo skončil z jeho strany prinajmenšom uštipačnou poznámkou.
Raz som šiel k strýkovi a ešte doma mi prišla nástojčivá myšlienka, že mu mám dnes darovať sv. Písmo. Na to som ale vôbec nemal vieru, tak som tú myšlienku odohnal. Ale vracala sa a to tak intenzívne, že som po pol hodine povedal Pánovi:„Bože, Ty vieš, aký je strýko. Nemám odvahu mu to sv. Písmo dať – neviem si ani predstaviť, čo mu k tomu povedať. Ale ak «pripravíš pôdu» a v rozhovore so strýkom mi «nahráš», tak ja to urobím.“
Vložil som sv. Písmo do plecniaka, ale pravdu povediac, myslel som si, že ho prinesiem späť domov. Spočiatku sme sa so strýkom rozprávali o všetkom možnom a ani neviem, kedy sa to stalo, ale naraz som hovoril o tom, že Boh nemlčí, ale k nám ľuďom hovorí cez Božie slovo. A strýko prvý raz vážne počúval. Pokračoval som tým, že v Biblii sú odpovede na všetky naše otázky, preto by sme ju mali čítať… A strýko na to:„Ale ja Bibliu nemám.“ A to bola tá prihrávka od Pána – mne stačilo už len povedať:„Ja tu jednu mám. Môžem ti ju dať.“ Vytiahol som z plecniaka sv. Písmo a dal ho strýkovi. Prijal ho.
Boh často pôsobí v skrytosti. Tak to robí i v srdci môjho strýka. Strýko nehovoril nič, ale po čase sa u neho v izbe objavil kríž a soška Panny Márie… Modlím sa za neho aj naďalej, aby zrno Božieho slova prinieslo v jeho srdci úrodu – VEČNÝ ŽIVOT.
brat z MZ
