METANOIA
V práci som urobil malú disciplinárnu chybu. Práve v tej chvíli vošiel šéf a nielenže ma pred všetkými pokarhal, ale za trest ma odvolal od projektu, na ktorom som pracoval, a na ktorom mi záležalo. Za takú malú chybu sa mi to zdalo nespravodlivé. Myslím, že to nebolo len tou mojou malou chybou, alebo jeho momentálnou náladou. Skôr šlo o naše „rozdielne názory na svet“. Vtedy som mu asi v troch minútach povedal niekoľko ostrých slov. Potom, keď som zostal sám, začal som sa modliť. Na takéto situácie mám osvedčený recept – je ním Božie slovo.
Uvedomil som si, že Boh ma vidí, a že mám začať pokánie od seba. Začal som teda Božím slovom: Ž 51, 5: „…svoj hriech mám stále pred sebou.” Snažil som sa pripomenúť si také svoje hriechy, ktoré ma pokorujú a spôsobujú v mojej duši bolesť, keď si na ne spomeniem. Skrze toto pokorenie som dostal svetlo a silu priznať si, že som predsa len urobil chybu a predtým aj iné chyby, ktoré „nevyšli na svetlo“. Odovzdal som ich v pokání Pánovi Ježišovi a povedal som:„Pane, bolo to spravodlivé – za to za všetko! Verím, že si to dopustil a sleduješ tým moje dobro. Ďakujem Ti za bolesť, ktorá ma teraz očisťuje.“
A ďalej som ďakoval Pánovi, že On má svoje cesty, ktorými ma vedie…
Potom sme mali pracovné školenie. Sedel som oproti šéfovi. Snažil som sa za neho modliť. Prišla mi myšlienka, že sa mu mám ísť ospravedlniť, veď v Božom slove je napísané:„Ty choď prvý a zmier sa…“ Po prednáške som teda šéfa vyhľadal a stihol som mu povedať na chodbe len tri vety asi v tom zmysle, že on mal predsa len pravdu, a že ja som urobil chybu. Bolo na ňom vidno, že to vzal a tie slová v ňom začali pôsobiť. V tej chvíli prišiel kolega a začal sa šéfovi sťažovať na „panovačnosť a zaťatosť niektorých ľudí.“ Šéf bol celý červený, Pán v ňom pôsobil.
Potom som mal v noci modlitbovú stráž a modlil som sa za šéfa. Vnímal som, že mám ísť za ním znova a prihovoriť sa mu. Nevedel som, čo mu mám povedať, ale prišlo mi:„Choď a nestaraj sa. S vierou popros Sv. Ducha, aby ti v tú chvíľu dal, čo a ako máš hovoriť.“ Tak som to na druhý deň urobil a povedal som šéfovi asi toto:„Viete, čo bolo v minulosti medzi nami. Musím priznať, že z mojej strany to nebolo objektívne. Musím tiež uznať, že vy ste mali dobrú vôľu a tiež priznávam vaše zásluhy ohľadom projektu pre mesto.“ To som povedal a tie slová v ňom začali pôsobiť. Naraz som si uvedomil, ako to všetko Pán Ježiš riadi. Keby som neurobil tento krok, tá milosť, ktorá bola daná pre túto situáciu, by utiekla. Videl som, ako sa šéfova kamenná tvár začína meniť. Na zakončenie školenia bola slávnostná večera a na mojom mieste chýbal ovocný pohár. Šéf vstal, šiel a priniesol mi ho. Po večeri mi navrhol, či by som nechcel rozpracovať jeden zaujímavý projekt. Poďakoval som mu a prijal to.
Pán je skutočne živý a chce, aby sme mu dávali vierou priestor. On potom pôsobí v nás i v druhých.
inžinier
