BOH CHCE KONAŤ SKRZE SV. HODINKU
Veriaci študenti sa raz za týždeň stretávali na chodbe strojníckeho internátu a modlievali sa sv. hodinku. Na tieto spoločné modlitby sme chodili i niektorí študenti z nášho pedagogického internátu. Potom nejak padol návrh, aby sme sa sv. hodinku modlievali aspoň raz za týždeň aj u nás. Poprosili sme preto vedenie internátu o študovňu, kde by sme sa mohli stretávať. Odmietli nás s tým, že je už „obsadená“ a tak nám neostávalo nič iné, len sa modliť na spoločnej chodbe, ktorá v 9-poschodovom internáte spájala dva korpusy, a kde z dvoch strán boli schody, po ktorých chodili na vyššie poschodia študenti.
Najťažší bol začiatok. Boli sme len dve. Postavili sme sa do kúta k oknu a snažili sme sa to nevzdať. Úplne citeľne sme vnímali ducha sveta, ktorý nás tisol odísť. Modlili sme sa potichu. O týždeň nás bolo 5, potom 7 a postupne viac a viac. Ku koncu semestra sme sa na sv. hodinku schádzali aj 50-ti. Kvôli podmienkam sme stáli v kruhu, do stredu sme si dali sviečku ako symbol prítomnosti Pána Ježiša. Spievali sme piesne s gitarou a nahlas ďakovali Pánovi Ježišovi, alebo prosili o potrebné milosti.
Pridávali sa k nám dokonca cudzí študenti, ktorí šli náhodou okolo a často aj takí, ktorí roky neboli v kostole. O jednom z nich sme sa dozvedeli, že kamaráti sa ho prekvapene pýtali:„Včera sme ťa videli modliť sa s kresťanmi?!“ A on im odpovedal:„Šiel som náhodou okolo a zostal som, lebo tam bolo tak dobre…“
Boh má svoje plány. Veríme, že aj toto bola istým spôsobom šanca pre študentov počuť radostnú zvesť cez modlitby a piesne a Boh konal i skrze tie spoločné modlitby. Videli sme to na spolužiakoch a spolubývajúcich, ako sa ich Boh dotýkal a menil ich.
Chceli by sme povzbudiť všetkých, aby sa modlili sv. hodinku. Tak Boh bude konať vo vašom živote, vo vašich rodinách i na Slovensku. My sme to zažili.
študenti z P.
