Stačí, ak nie si abnormálne zlý
S modlitbou v noci mám tie najlepšie skúsenosti. Už v minulosti som sa modlieval, keď ostatní šli spať, od 22. do 23. hod. alebo až do polnoci. Práve vtedy Boh najviac zasahoval a naplňoval moje srdce. Bol to čas stretnutí s mojím Pánom a Spasiteľom Ježišom. Modlitba cez deň bola v porovnaní s tým skôr utrpením, povinnosťou a naviac často prichádzali rôzne rozptyľovania; neustále ma niekto vyrušoval. V noci som sa mohol bez zábran odovzdať Kristovi. Teraz mi pripadla modlitbová stráž od 4. do 5. hod. ráno. Je zaujímavé, že kedysi som mal hrôzu z toho, žeby som mal skoro vstávať. Teraz mi to nerobí žiadne problémy, naopak teším sa. Keď sa cítim poobede ospalý, trochu si odpočiniem. Napriek tomu, stojí to za to si privstať a darovať čas Ježišovi. Už dopredu, cez deň, si pripravím úmysel, za ktorý sa ráno za svitania budem modliť, aby som sa potom nezdržoval. Raz to bolo zvláštne. Nič mi neprichádzalo na myseľ, a tak som to nechal na bezprostrednú Božiu inšpiráciu, až keď sa zobudím. To ráno ma napadlo modliť sa za mestá našej vlasti. Vzýval som nad nimi Ježišovo meno, aby v nich nastalo prebudenie. Duchovný autor W.N. píše: „Uskutočnenie Božieho plánu sa týka každého jedného z nás, práve tam, kde sme. A Boh preň potrebuje bojovníkov a víťazov. Opakujem znova, títo víťazi nemajú v sebe žiadne zvláštne čnosti: to jediné, čím sa vyznačujú je, že nie sú abnormálne zlí. Zotrvávajú v Božej vôli – to je všetko.“ A teda sme povolaní, aby sme presadili Ježišovo víťazstvo, ja aj ty.
rehoľný kňaz, 31 rokov
