Ako sa zmení duch v seminári?
Keď som sa vrátil z rekolekcií, ktoré som dával rehoľným sestrám, bol som veľmi povzbudený. Druhý deň ma navštívil známy bohoslovec. „Janko, čo nového je u vás na fakulte a v seminári?“ „Ani sa nepýtajte. Pripadá mi to, akoby nikto z predstavených a zvlášť z profesorov nevedel, o čo vlastne ide. Nechcem zachádzať do detailov, ale vyjadrím to stručne: Na všetko možné sa kladie dôraz, len nás nikto neučí, aby sme mali živý vzťah k nášmu Spasiteľovi a nikto toto podstatné nezdôrazňuje a nikto nás v tomto jedinom potrebnom nepovzbudzuje. Bojím sa, že systém, ktorý tu vládne, môže vychovávať nie dobrých a múdrych kňazov, ale pokryteckých farizejov, pedantných zákonníkov a nevereckých saducejov, samozrejme v modernom balení. Občas počujeme aj niečo zbožného, ale to sa ešte nakoniec zneužije k tomu, že sa naučíme zbožne a duchovne vyjadrovať, ale nik nám neukáže živého Krista. Nikto nám nie je vzorom v zdravej chlapskej zbožnosti, akú mal napríklad apoštol Pavol a iní svätí. Pán Ježiš by asi o našej fakulte a bohužiaľ bol nútený povedať: Keď slepý slepého vedie, obaja padnú do jamy“ (Mt 15,14).
Keď bohoslovec pokračoval v svojej kritike, mlčal som a vnímal jeho bolesť, s ktorou sa potreboval niekomu zdôveriť. Keby som ho ostro pokarhal, tak by sa uzavrel a už nikdy by sa takto dôverne so mnou nerozprával. Musím dodať, že v mnohom má pravdu, ale zároveň by musel priznať, že v mnohom ublížil svojim predstaveným, ktorí sa úprimne snažia dať bohoslovcom to najlepšie. Keď som počúval jeho bolestné výlevy duše, vybavil sa mi kláštor sestier, kde som minulého dňa bol. Spomenul som si, ako sestry čakali na každé slovo, vnímal som tú zvláštnu atmosféru a uvedomoval som si, že pri ohlasovaní Božieho slova som bol iba Božím nástrojom. Slová, prirovnania, citáty z Písma prichádzali v takej prostučkej jednoduchej kombinácii, že sám som nad tým žasol. Vnímal som, ako za tým slovom je Božia moc, že skrze mňa sa prelievajú z môjho vnútra skutočne prúdy živej vody do sŕdc a duší sestier. Čo to bolo? Inokedy sa pracne, namáhavo pripravujem, zvyšujem hlas, snažím sa zo všetkých síl a pritom cítim, akoby medzi mnou a poslucháčmi bola nejaká neviditeľná bariéra. Tajomstvo tohto duchovného pozadia som sa dozvedel hneď prvý deň rekolekcií. Mal som prvú prednášku. Uprostred prednášky jedna sestra vstala, pohľadom sa mi ospravedlnila a odišla. Po jej odchode mi prišlo na um niekoľko jednoduchých , konkrétnych a zároveň duchovných zásad. Povedal som ich s veľkým nadšením, ale uvedomil som si, že oni platia na prvom mieste pre mňa. Akoby ma ožiaril prudký reflektor a v tomto svetle som videl úplne jasne duchovnú cestu, smer a cieľ. Zážitok tohto svetla preskočil aj na sestry, a to duchovné svetlo im vyžarovalo v tú chvíľu z ich očí a z ich tvárí. Bolo cítiť, že živý Ježiš je medzi nami. Bola to zvláštna skúsenosť. Toľko raz som opakoval citát Evanjelia: „Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, ja som uprostred nich“ (Mt 28,20). Predtým to vždycky bolo prázdne slovo, ktoré dunelo ako prázdny sud. Nevychádzalo zo srdca a nezasahovalo srdcia poslucháčov. Bola to iba zbožná fráza. Nikto nebol zasiahnutý, ani ja. Keď skončila prednáška, prišla za mnou predstavená a pochválila ma a poďakovala za to, čo som im povedal a povedala, že každú sestru to zasahovalo „do živého“. Jemne sa ospravedlnila za sestru Emíliu, ktorá v polovici prednášky odišla. Dozvedel som sa, že mala modlitbovú stráž v kaplnke. Predstavená dodala: „Možno aj jej modlitba nám vyprosila toto požehnanie.“ Všetky sestry sa modlili týchto 10 dní nepretržite za náš kláštor a za požehnanie pre tieto rekolekcie, a potom sa previnilo pozrela na mňa a povedala: „Otec, aj za Vás sme sa modlili.“ To ma veľmi dojalo. Poďakoval som im. Vtedy sa mi vyjasnilo niekoľko záhadných vecí: hlavne tá zvláštna atmosféra a ten duch, ktorý tu vanul v celom kláštore.
A dnes tu počúvam bolestnú kritiku bohoslovca, ktorého mám rád. „Vieš, Janko, skôr ako sa vyjadrím k vašej fakulte a seminári, rád by som sa s tebou podelil so zážitkom z posledných rekolekcií.“ Začal som mu rozprávať a duch kritickosti, ale aj bolesti naraz zmizol a na jeho tvári sa objavil pokoj a dychtivo počúval. Keď som ukončil, nastalo hlboké ticho. V tú chvíľu ma napadlo prepojenie atmosféry pri rekolekciách s jeho problémom. „Počuj, Janko, vám by rektor nedovolil, aby ste v seminári držali 24 hodinovú stráž? Pozri. 3×23=69. V seminári je vás viac ako 69 bohoslovcov a toľko stačí na to, aby ste sa nepretržite modlili, a to nielen cez školský rok, ale i cez prázdniny. K tomuto stačia tri modlitbové skupiny, ktoré sa po 10 dňoch v mesiaci budú striedať. Som presvedčený, že týmto by nastala zmena ducha vo vašom seminári i na vašej fakulte. Keby vám to o. rektor nedovolil, tak možno skúsiť tú duchovnú revolúciu aspoň na fakulte. Tzv. akademická sloboda sa dnes zneužíva a je potrebné ju tiež využiť pre Božie veci. Prednášky máte 5 dní v týždni, a to od 8.–13. Hod, tj. 5 hodín, spolu 25 hodín. Keby bolo vo vašom ročníku 25 bohoslovcov, tak každý môže mať iba jednu hodinu za týždeň modlitbovú stráž, pri ktorej sa bude modliť za profesora, ktorý práve prednáša a za svoj ročník. Pokiaľ je 5 ročníkov, tak sa bude v kaplnke počas prednášok nepretržite modliť 5 bohoslovcov. Každý sa bude modliť za svoj ročník a za prednášajúceho profesora. Možno ti to pripadá ako utópia, ale vyskúšajte to jeden rok, a potom sa uvidí. Domnievam sa Janko, že to všetko, čo si hovoril na adresu predstavených, ale aj bohoslovcov sa týmto môže zmeniť. Uvedom si, že seminár má byť srdcom diecézy, ide tu o duchovnú formáciu tých, ktorí majú byť skutočnými pastiermi, a tí budú ochotní obetovať aj svoj život za zverené ovce, keď ich budú brániť proti dravým vlkom. Janko, tu ide o večnosť! Práve tu, v seminári a na fakulte sa majú otvárať oči tých, ktorí sú duchovne slepí, a toto nemôže urobiť nikto, iba samotný Ježiš. A On to neurobí bez vašej modlitby, vašej viery a úplnej odovzdanosti, ktorá vychádza zo živej a vrúcnej modlitby. Toto je skutočná duchovná revolúcia. Neboj sa, začnite najskôr modlitbou za svojich predstavených a oni vám potom dajú svoje požehnanie.
kňaz
