Pokánie – cesta k uzdraveniu
Chcela by som sa s vami podeliť, ako som našla cestu k Bohu.
V mladosti som sa dopustila mnohých ťažkých hriechov. Vedela som, že Boh je, ale žila som tak – On zvlášť a ja zvlášť. Zaoberala som sa len každodennými starosťami, založila som si rodinu, mala dvoch synov. A potom prišli neľahké dni. Najprv ochorela moja mama – mala nádor. Ani lekári ani liečitelia jej nepomohli. Zomrela. O 2 roky ochorel i otec, mal srdcovú astmu. Počas dvoch rokov mal ťažké záchvaty. Odišiel a o mesiac i švagriná, ktorá mala tiež rakovinu.
O dva roky nato som ochorela ja. Na hrudi sa mi neočakávane objavil nádor. Bola som vystrašená a zúfalá. Celé noci som potajomky plakávala do podušky, aby to nevidela moja rodina. Vedela som, že keď pôjdem k lekárom, určia operáciu, ale ja už som videla, ako mi táto choroba vzala blízkych.
Až vtedy som si spomenula na Boha! Úprimne som prosila Matku Božiu, aby mi vyprosila uzdravenie a predĺžila život kvôli mojim deťom (mladší syn mal vtedy 10 rokov). Verila som a modlila sa…
Matka Božia sa nado mnou zmilovala a za 2 mesiace nádor úplne zmizol. Ďakovala som Panne Márii, tešila sa a všetkým rozprávala, akú silu má viera a modlitba. Onedlho som však zvlažnela a začala som sa aj menej modliť. A choroba sa znovu vrátila, ale nádor sa objavil na druhej strane. Pochopila som, že som svojou nedbalosťou a zľahostajnením vo viere urazila Boha. Ešte veľa ráz som robila pokánie a prosila o odpustenie svojich hriechov. Boh sa nado mnou zmiloval druhýkrát – nádor postupne zmizol. Odvtedy som začala pravidelne čítať Sväté Písmo a dobrú náboženskú literatúru, modlím sa a verím. Boh je vždy so mnou.
Napísala som vám o svojom živote preto, aby ste v ťažkých chvíľach nezúfali, ale mali veľkú vieru v Boha a úprimne sa modlili. Boh nás všetkých miluje.
Ľuba z Ľ.
