Jablká
Na MZ sa mi najviac páči, že tak samozrejme prebúdza človeka k životu s Bohom, práve skrze modlitbu. Predtým, keď som o sebe hovorila, že som veriaca, myslela som to úprimne. Pritom som vôbec nevnímala, že to najcennejšie, čo viera dáva – vzťah k Bohu, mi chýba. Teraz už vidím, že viera bez modlitby je len akýmsi názorom, aký si snáď i cením, ale ktorý ma ponecháva samú sebe, nemením sa zvnútra.
Modlitba mi priniesla niečo krásne: začala som vnímať, že môžem skutočne žiť s Bohom, pretože Boh žije so mnou. V takých drobných veciach akoby sa prebúdzala vďačnosť voči Pánovi a s tým poznanie jeho starostlivej opatery o mňa! Bolo to pre mňa prekvapujúce. Jedna z tých maličkostí bola, že som mala zvyk kupovať si – ako súčasť raňajok -. každý deň dve jablká. V tej dobe som bývala v podnájme u jedných veľmi dobrých ľudí. Raz po rannej liturgii mi prišla myšlienka, že by som si dnes tie jablká nemusela kupovať – kvôli Pánovi Ježišovi. Ale vnímala som, že si túto myšlienku nechcem ani pripustiť. Veď to nie je nič zlé – kupovať si jablká a na druhej strane mi to nedalo pokoja – nedokážem Bohu odovzdať takúto drobnosť?
Milosť Božia zvíťazila. Dobre, nekúpim si ich. Vrátila som sa na privát. Vo dverách som sa stretla s majiteľom domu, držal v rukách krabicu, usmieval sa a povedal: „Mali sme návštevu, toto je pre vás.“ Krabica bola plná veľkých červených jabĺk! Žasla som: „Tak preto to Pán chcel, Jemu vôbec nešlo o tie „moje“ dve jablká, ale aby som poznala, čo to znamená pre Neho niečo opúšťať. Znamená to – oslobodené srdce a stokrát toľko!“
Mária, 35 r.
