Stratené kľúče a pokánie
Môj otec nemohol už niekoľko dní nájsť kľúče od garáže. Ja som bola povzbudená svedectvom o kľúčoch uverejnenom v jednom z minulých čísel MZ, tak som mu s nadšením povedala, že musíme za to začať ďakovať (veď v Písme je napísané: „Za všetko ďakujte…”) a určite ich hneď nájdeme. Ale nenašli sme ich ani potom. Nadšenie vystriedal smútok. Napadla mi myšlienka, že sú to často hriechy, ktoré bránia vypočutiu modlitieb. Začala som odprosovať Pána Ježiša za konkrétne hriechy, ktoré som si uvedomila… A po pár dňoch otec našiel kľúče zavesené na bráne od záhrady, ktorá je od domu vzdialená asi 200 metrov.
Uvedomila som si, že pokánie nestačí činiť len z „veľkých” hriechov, ale i z tých „všedných”, pretože sa nimi – hoci len malými krôčikmi, ale predsa – vzďaľujeme od nášho Nebeského Otca. Vždy, keď robíme pokánie, Pán nám dá potrebné svetlo a môže začať konať v našich problémoch On sám. Chvála Pánovi Ježišovi!
Mária, 38 rokov
