MODLITBA JE STRETNUTIE S BOHOM
Už dlhší čas túžim po tom, aby ma Pán Ježiš viedol, aby mi dal vedieť, čo mám robiť, čo odo mňa chce v daný deň, či v nejakej konkrétnej situácii. Nedávno som sa opäť modlila okolo obeda, keď som svojho malého synčeka uložila spať, no vzala som si aj notebook, že si budem prepisovať modlitbu, ktorá ma veľmi oslovila, aby som ju mohla poslať ďalej. Zvyčajne sa modlievam približne hodinku. Povedala som, že keď mi Pán daroval predĺženú materskú dovolenku, môžem dať Pánovi okrem rannej a večernej modlitby aj z času okolo obeda. No a v tento deň som sa pomodlila iba ruženec a bola som rozhodnutá, že zvyšný čas „obetujem“ prepisovaniu modlitby, veď keď to budem čítať, tiež sa v podstate modlím, nie? Také myšlienky mi vírili hlavou. No ešte predtým som námatkovo otvorila Písmo, aby som sa povzbudila Božím slovom, a jasnejšie mi to už nemohlo byť povedané: „Pánovi splním svoje sľuby…. (Ž 116, 14). Spomenula som si, že som sľúbila, že sa budem hodinu v čase obeda modliť… No opäť prišla myšlienka: veď keď budem čítať modlitbu v počítači, bude to tiež obetovaný čas na Božie veci… A tak som si zapla PC. Do konca hodinky mi chýbalo už len asi 15minút, keď ma začínala pobolievať hlava. Myslela som, že to z pôstu (v piatok postievam do večere), lebo vtedy ma niekedy zvykne trochu bolieť. Potom som ešte niečo jednoduché upiekla, no bolesť sa neskutočne vystupňovala, až mi bolo na vracanie. Takú bolesť hlavy som nikdy nemala. Musela som si ľahnúť. Takto paralyzovaná som ležala až do 18:30. Nechápala som to. Snažila som sa modliť, bolesť som obetovala za svoju maminku. Nevzala som si tabletku, chcela som to obetovať a verila som, že mi Pán Ježiš pomôže, veď On je najlepší Lekár. Nemohla som naozaj nič robiť, ani len vstať. Ešteže sa starší syn dokáže postarať o mladšieho. Doma sme mali mať v ten večer modlitbové stretnutie. Keď ma manžel uvidel, chcel ho zrušiť, ale ja som nechcela, lebo som verila, že Pán Ježiš sám niečo urobí. Ako som tak ležala, trpela a modlila sa, postupne mi začalo dochádzať. Uvedomila som si, že Pán ku mne hovoril cez Božie slovo, ktoré som čítala, ale nebrala som to vážne. Neplnila som Jeho vôľu, ale svoju a dokonca som porušila predsavzatie. Veľmi ma to začalo mrzieť a prosila som Pána Ježiša o odpustenie. A bolesť naraz začala ustupovať. Keď začalo modlitbové stretnutie, bolesť bola preč úplne.
Ďakujem Ti, môj Pane Ježišu, že cez túto bolesť si mi dal možnosť pochopiť zármutok, ktorý som Ti spôsobila, keď som sa tak ľahko vzdala stretnutia s Tebou na osobnej modlitbe. Ďakujem Ti, že si mi dal poznať, ako veľmi Ti záleží na čase, ktorý trávim s Tebou. Ďakujem za milosti, ktorými zahŕňaš moju rodinu i mojich známych, keď sa modlím. Ďakujem, že všetko, čo pokazím, môžem napraviť pokáním.
Anna M.
