MIESTO PRE KRÁĽA
Ľudská pamäť je ako skladište. Boh ku mne prehovoril skrze problémy so smetím a akoby mi povedal: „Všetko smetie musí von z tvojej duše. Tu musí byť miesto pre Kráľa tvojej duše. On za teba zomrel, On ťa miluje.“
Malý problém so smetím začal jedného dňa nečakane narastať. Spočiatku sme si mysleli, že sa to nejako vyrieši, veď sme už podpísali dohodu na odvoz smetia, zaplatili za túto službu. Ale keď sme už mali plný garáž smetia, a plnila sa odpadom ďalej, začala som si klásť otázku: „Bože, vari nám tým chceš niečo povedať?“ Doobedu som zašla kvôli inej veci do garážu a pri pohľade na doslova horu smetia, ktorá sa nám tam kupila, akoby Boh chcel znovu ku mne hovoriť skrze túto situáciu. Šli sme sa modliť. Dvihla som ruky, ale pred očami som stále mala tú horu smetia. „Bože, čo mi tým chceš povedať? Už toľko mesiacov a nič sa nedeje. Voláme tam, pýtame sa, čo sa stalo, že nám neprišli odviezť smeti a nič. Z čoho mám robiť pokánie?“ A tu ma napadlo, že je potrebné robiť pokánie z toho, že zo svojej duše nevyhadzujem smetie – sebaľútosti, staré urazenosti, precitlivelosť, chmury, smutky, staré bolesti a spomienky, nepekné obrazy a predstavy, ktoré som nachytala zo sveta, prosto produkciu tej továrne na hriech, ktorú v sebe nosím. A ono to v duši zapácha a hnije a hromadí sa to tam, že nie je v nej miesto pre Krista a pre čistú lásku k Bohu a k blížnym. Niet v mojej duši miesto pre Kráľa mojej duše. Všetko má tam miesto, len On musí stále čakať. Zhrozila som sa nad tým, ako to v mojej duši vyzerá. To, že garáž je plná smetia, to ma bolí. Ale to, že moja duša je ako skládka kdejakej špiny, to ma nebolí, na to si nenájdem čas, urobiť tam poriadok, vyhádzať to všetko, vyviezť to. Na to nestratím silu a čas, aby tam bolo miesto pre Ježiša, aby moja duša bola čistá pre Neho, aby moje telo bolo chrámom Ducha Svätého. V tej chvíli ma to naozaj zabolelo, padla som na kolená a prosila: „Odpusť mi, Pane!“ A začala som robiť poriadok vo svojej duši: „Von, von, von!“ – volala som vo svojej duši a z celej sily som vyhadzovala všetko, čo mi prekážalo, aby Ježiš mal vo mne miesto. Von, preč všetko haraburdie! Tu musí byť miesto pre Kráľa môjho srdca, pre Ježiša! On za mňa zomrel! On si ma získal. Nebudem otročiť svojim pocitom, spomienkam, chmurám, hriechu, nečistote! Dosť! Von!
Na druhý deň nám po dlhom čase poprvýkrát vyviezli smetie. Bože, ďakujem Ti, za Tvoje vyučovanie, že k nám ešte hovoríš skrze maličkosti všedného života.
