Sedem minút cez deň pre Boha.
Počas mojej hodiny sa usilujem o Božiu prítomnosť, snažím sa bojovať s lenivosťou a tuposťou. Pretože chcem i cez deň na Ježiša myslieť a už toľko krát v minulosti som si dával rôzne predsavzatia a nakoniec z toho nič nebolo. Prijal som teda do svojho života heslo: „Sedem minút pre Boha a moju dušu denne!“ Robím to tak, že ráno, hneď, keď vstanem, k2aknem si pri posteli a krátko sa pomodlím. Uvedomím si, že Ježiš je tu a ja sa Mu teraz otváram. Stojím pred Ním ako hriešnik a zvolaním: „Ježišu, Ježišu, Ježišu zmiluj sa nado mnou!” vzbudzujem dokonalú ľútosť. Potom Mu krátko dám celý deň i všetko úkonom dokonalej lásky.
O 9.00 si asi na minútu pripomeniem pravdu zoslania Ducha Svätého a s vierou 7x opakujem Príď Duchu svätý! Na koniec si na niekoľko sekúnd uvedomím, o čo prosím. Dostanem sa teda na kratučko do Božej prítomnosti.
O 12.00 si pripomeniem vtelenie Božieho slova a pomodlím sa modlitbu Anjel Pána!
O 15.00 si uvedomím, že Ježiš za mňa zomrel na kríži a v duchu sa pozriem na kríž a opakujem slová: „Ježišu, Ježišu, Ježišu zmiluj sa nado mnou! To opakujem päť krát a v duchu pozerám do piatich Kristových rán a dávam mu seba, hriešneho aký som a prijímam odpustenie, ktoré mi dáva On.
O 18.00 keď sa nakrátko zastavím, v duchu upriem svoj pohľad na Pána Ježiša a znovu Mu dám svoje hriechy. Často sú to drobné prejavy nespokojnosti, netrpezlivosti, hnevu, či akéhosi znechutenia. Ale až keď to priznám pred Pánom moje srdce znovu naplní radosť a pokoj, ktorý sa z neho stratil ani neviem kedy. Zároveň strelnou modlitbou dám Ježišovi to, čo momentálne robím a poprosím Ho o pomoc a svetlo.
Je to maličkosť, ale predsa toto robím už roky a väčšinou už automaticky prichádza myšlienka pred stanoveným časom. Potom už len krátko prenesiem strelnú modlitbu. Niekedy sa stane, že zabudnem, ale potom sa pomodlím o 5 či 10 minút neskôr. Presný čas sa snažím dodržiavať, lebo viem, že mnohí bratia a sestry sa v tom čase tiež modlia, čo mi je veľkým povzbudením.
(Mikuláš 34 r.)
