V HORLIVOSTI NÁS ZAHANBILA
Boh nám daroval nový dom pre kláštor v neveľkom mestečku asi s 10 000 obyvateľmi. Veľmi krátko po príchode na nové miesto sme mali založiť modlitbové skupiny v tomto meste. Videli sme, že akosi nám chýba viera, že si Pán i v tomto meste nájde svojich modlitebníkov. Vedeli sme, že máme založiť 3 modlitbové skupiny po 23 ľudí. Čakala nás neľahká misia. Po omši sme ľuďom vysvetlili o čo ide a začali ich zapisoavť do pripavených zoznamov na konkrétne hodiny.
Medzi okolostojacími bola jedna staršia pani, na tvári ktorej bolo vidieť pochybnosti. Keď sa už mnohí zapísali, opýtali sme sa jej, či sa nechce aj ona zapísat. Povedala, že ona by veľmi rada, tak veľmi by chcela, ale nie je si istá, či to zvládne. Už sme ju chceli začať povzbudzovať, keď nám ďalej vysvetlila svoje pochybnosti: Neviem, či vydržím tých 23 hodín sa modliť, ale skúsim to. Tu sme pochopili, že táto žena modlitby naozaj nepotrebuje naše povzbudenie do modlitby, iba vysvetlenie. Keby si Boh našiel pár takýchto žien, určite by mohol konať veľa veľkých zázrakov.
Pán Ježiš nám chcel ukázať, že ak On od nás čosi chce, máme Mu iba poslúžiť a On už všetko urobí sám. On hľadá len poslušných služobníkov, ktorí pôjdu, kam ich On sám pošle. On sám si hľadal tieto horlivé duše, aby ich zjednotil v boji za spasenie nášho národa. Chcel iba naše nohy, ruky, ústa, aby sme im toto pozvanie odovzdali.
V tomto meste sme mali tie 3 modlitbové skupiny tak, ako si to Pán prial a nepretržitá modlitba začala stúpať vo dne v noci k nášmu Nebeskému Otcovi. Ako nás horlivosť prostých ľudí, ktorí majú živú vieru zahanbuje. Pane, daj nám väčšiu vieru!
(sestry)
