Ak sami seba súdite…
Isté články v Modlitbovom zápase mi dali praktický návod na intenzívnu modlitbu. Najprv sa snažím dostať do Božej prítomnosti. Ak som už v nej, tak si hneď priznám svoje hriechy a tiež ich nazvem pravým menom, a to všetko s vedomím, že ma Boh vidí. Práve tu si uvedomujem svoj osobný súd v hodine smrti, či ten posledný a všeobecný, ako sme sa učili na hodinách katechizmu. Uvedomujem si nielen súd, ale i krátkosť života a istotu smrti. Táto spomienka je skutočným liekom, ktorý človek potrebuje, keď chce skutočne počuť celú pravdu o sebe a má odvahu prestať hrať pštrosiu politiku, teda skrývanie hlavy do piesku a myslieť si, že som skrytý celý. O tomto súde Pán Ježiš povedal: „Nič nieje skryté, čo nebude odkryté!“ Tu si tiež uvedomím v niekoľko sekundách, niekedy silnejšie, inokedy slabšie realitu večnosti, hrôzu pekla a na druhej strane radosť z neba! Toto je realita a nieje väčšia pravda, ako že všetci zomrieme. Za 110 rokov tu už nikto z nás nebude. Buď budeme spasení, alebo zatratení! A o večnosti sa rozhoduje teraz a práve to si uvedomujem zvlášť vo svätej hodine, keď sa snažím súdiť samu seba! Tento súd ale nevedie k zúfalstvu, ale ku krížu a ku Kristovi a k prijatiu všetkého, čo On pre mňa urobil. Akým hrozným klamom je reinkarnácia, ktorej viac a viac ľudí na Slovensku verí a dokonca i mnohí z inteligencie! Aký je to diabolský sebaklam a droga! Kto sa jedenkrát vo viere postavil do Božieho svetla a uvedomil si v pravde základné veci, ktoré sa ho bytostne dotýkajú – smrť, súd, večnosť, hriech, odpustenie hriechov, tak ten sa nemôže nechať oklamať ľahostajnosťou alebo reinkarnáciou! Vďaka za MZ, za modlitbu pravdy!
(študentka )
