Aj moji najbližší prijali Ježiša

V L., kde pracujem i prechodne bývam, som sa počas vianočných sviatkov zúčastnila misie. Niesli sme dobrú zvesť pomocou krátkej vianočnej scénky. Ja som v nej hrala anjela. Cieľom bolo, aby ľudia prijali Pána Ježiša za svojho Spasiteľa a Pána. Cestujúc domov ma trápila len jedna myšlienka, ako to urobiť, aby aj moji najbližší prijali Ježiša. Sú neobrátení a scénku im nemám s kým zahrať, pretože bývam veľmi ďaleko.

Večer som nejak počula rozhovor medzi mamou a otčimom, že v televízore má byť nejaký film nečistého charakteru. Začala som sa modliť a prosila som Pána Ježiša, aby mi dal svetlo do tejto situácie. A tu mi naraz prišla myšlienka – obliekla som sa do kostýmu anjela, vzala som obrázky, zvončeky a vošla som do ich izby. Poprosila som ich, aby vypli televízor, postavila som pred nich figúrky sv. Jozefa, Panny Márie a Ježiška a celú scénku som zahrala vlastne nimi. Pritom som spievala koledy a zvestovala im veľkú radosť, ktorá ,,patrí všetkým ľuďom”. Na konci som im urobila prijatie P. Ježiša. Na znak toho, že Ho prijali, sa spolu so mnou prežehnali. Ich tváre boli premenené, mali slzy v očiach. Keď som odišla z ich izby o niekoľko minút vypli svetlo a žiadny film už nepozerali. Diabol bol premožený, pretože televízor mohol byť v tom čase Herodesom, ktorý by zabil Ježiška v ich srdciach.

Nasledujúci deň som šla k svojmu vlastnému otcovi, kde tiež všetci príbuzní prijali Pána Ježiša. Vo mne sa odohrával vnútorný boj: strach, pochybnosti, lebo svedčiť svojim je najťažšie.Ale vždy ma povzbudzujú Ježišove slová:,,Neboj sa, veď som s tebou…Dodám ti sily…”(Iz 41,10) Pán vždy klope na naše srdce a chce cez nás konať. Všetko záleží len od toho, nakoľko budeme pozorní na Božie slovo. Ďakujem Ti Pane Ježišu, že si prišiel do sŕdc mojich najbližších.

Ivanka