AKO MA PÁN VYCHOVÁVAL

Každé ráno sa najsamprv modlím a až potom s Božím požehnaním začínam deň. Jedno ráno na mňa prišla panika, že dnes iste nestihnem urobiť všetko, čo potrebujem, a preto musím urobiť výnimku a začať pracovať hneď zrána. Nemôžem začať modlitbou. Začala som prať. Tešila som sa, že takto všetko zvládnem, keď tu zrazu práčka sa zastavila, odmietla ma počúvať.

Najprv som chcela šomrať, ale hneď som si uvedomila: „Aké šťastie, že ma P. Ježiš zastavil.“ Nechala som všetko a šla sa modliť. Keď som sa za pol hodiny pomodlila všetky svoje ranné modlitby, prišla som k práčke, zapla a ona normálne pracovala. Myslela som si – dnes môžem mnoho urobiť. Ale pochopila som, že bez modlitby nemôžeme robiť nič. Práčka bez najmenších problémov pracuje dodnes (stalo sa to asi pred 2 rokmi), vôbec sme ju nemuseli opravovať. Vďaka Ti, Pane, že k nám hovoríš i skrze tieto maličkosti. Že náš žiarlivo miluješ a nedovolíš, aby v našom srdci bolo čosi iné na prvom mieste pred Tebou.

Orysa