SKÚSENOSŤ S BOHOM

Mama so svojou sestrou vyrastali v komunistickej rodine. Boha nikdy nepoznali. Až teraz, keď sa blížia k 60-tke, sa pomaly obracajú k svojmu Spasiteľovi a učia sa modliť. Teta má atipickú psoriázu. Vrchol jej trápenia je v júli – ruky a nohy sa jej zapália, tečie z nich hnis, odpadáva koža, otvárajú sa rany, tečie z nich krv a všetko strašne svrbí. Každý rok zvykne spolu s mojou mamou prísť za mnou na pár dní do kláštora – tu sa spolu trochu modlíme, trochu čítame Božie slovo a uvažujeme nad ním, alebo si pozrieme nejaký dobrý náboženský film. Tento rok to vyšlo nechtiac práve na júl. S blížiacim sa termínom teta pozorovala každoročné zhoršovanie sa svojej choroby a celkom spontánne a zo srdca sa začala modliť tak ako vedela:,,Bože, prosím Ťa, urob niečo, aby som tam mohla ísť, veď idem bližšie k Tebe…” A potom zašla za svojou lekárkou a povedala jej: ,,Pani doktorka, prosím vás, vymyslite niečo, lebo ja chcem ísť za neterou do kláštora. Celý rok sa na to teším.” A lekárka jej hovorí: ,,Antibiotiká, ale bude vám po nich zle.” Potom rozmýšľala ďalej, nakoniec tete predpísala len jedny lieky a roztok na potieranie chorých miest. Teta pricestovala. Jej ruky a nohy mali znaky psoriázy, ale boli celé – bez rán! Také to nebolo 45 rokov! Moja teta mala novú skúsenosť: Boh ju počuje. Boh odpovedá na jej modlitby.

s.