NOVÁ ŠANCA
Od detstva som chodila do cerkvi. Keď som však nastúpila do práce ako učiteľka, videla som, že jednu kolegyňu vyhodili uprostred zimy z práce, pretože ju niekto odfotografoval ako vychádza v nedeľu z cerkvi. To bol ešte čas komunizmu. Na pedagogickej porade sa hlasovalo o jej prepustení. Bola som zbabelec, pretože som sa riadila heslom ,,keď všetci, tak aj ja.“ Potom som do chrámu prestala chodiť, hoci doma som sa modlila a verila. Mala som 3 synov, ale ani tých som nepúšťala, hoci s babkou chceli ísť. Len raz totiž ktosi uvidel moje dieťa v cerkvi a už som mala pohovor u riaditeľa. Postupne sa zo mňa stal nedobrý nervózny človek. Potom prišli choroby – operovali ma, ale nádory už boli všade. Liečila som sa v dvoch prestížnych nemocniciach v Ľ. Nakoniec ma prepustili domov zomrieť. Moja rodina ma v 2005 r. v beznádejnom stave odviezla k jednému známemu kňazovi, ktorý sa za mňa modlil. Úprimne som sa vyspovedala, prijala som Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa a Pána, zriekla som sa rôznej ľudovej mágie (hádzanie uhlíkov), veštenia (viery v sny, horoskopy) a rôznych liečiteľov. Ešte niekoľko krát som tam bola na modlitbe a …nezomrela som. Nádory jedny zmizli, druhé sa zmenšili. Cítim sa oveľa lepšie – zvlášť na duši. Som veľmi vďačná Pánovi za Jeho milosrdenstvo, za to, že svojou predrahou Krvou obmyl všetky moje hriechy a zrady a dal mi šancu začať odznova s Ním.
Hana
